Intro

Na úvod si povieme pár slov o mne. Aký je môj príbeh a prečo robím to, čo robím. A vo videu mám pre vás aj dobrú správu, ktorá sa na prvé počutie môže zdať ako zlá :-)

Čo nás čaká

Poďme si povedať, čo som si pre teba v štartovacom balíčku pripravil a pomenovať veci, na ktoré sa zameriame.

Informácia vs. transformácia

Toto rozlíšenie je kľúčové. Pretože keď nepoznáme rozdiel, zostávame len na povrchu. Pri snahe zmeniť to, čo prežívame, skáčeme z jednej knihy na druhú a striedame jeden kurz za druhým.

Práve rozpoznanie rozdielu medzi informáciou a transformáciou bolo pre mňa veľkým zlomom. A vidím to aj na ostatných. Poďme sa vo videu spoločne pozrieť na to, prečo je to tak a ako je to relevantné pre tvoju zmenu.

Zhasla ti iskra? Prečo sa to deje...

Pocit akéhosi prázdna môže byť nepríjemný. Je normálne, že sa ho chceme zbaviť. Možno práve to je dôvod, prečo si práve tu.

Takisto je možné, že toto nie je prvý spôsob, ktorým sa skúšaš tohto pocitu zbaviť. Lenže práve to môže byť dôvod, prečo sa ľudia veľmi často v tomto pocite zaseknú. My preto začneme inak. Poďme sa najprv pozrieť, čo ti ten pocit skutočne hovorí.

Zhasla ti iskra?

Predstavte si, že kráčate po púšti. Ste smädní a niekde v diaľke zahliadnete vodu. Po niekoľkých minútach dorazíte na miesto a zistíte, že tam žiadna voda nie je.

Chvíľu ste sklamaní, no potom si zase v diaľke všimnete vodu a opäť sa vydáte na cestu. Keď po hodine úmorného kráčania prídete na miesto, kde ste predtým videli vodu, znovu ostanete sklamaní, pretože namiesto nej tam vidíte len samý piesok.

Keď sa to takto zopakuje niekoľkokrát, budete vyčerpaní. Fyzicky, aj duševne. A ak aj nejakú vodu v diaľke zbadáte, už nebudete mať chuť ísť tam znova.

Čo by ste spravili?

Išli by ste za doktorom, aby vám dal lieky, ktoré vám majú pomôcť zbaviť sa nechuti?

Navštívili by ste odborníka (psychológa, psychiatra, kouča), aby vám nechuť vyliečil?

Kúpili by ste si lístky na motivačnú prednášku?

Alebo by ste túto nechuť vnímali ako prejav vrodenej múdrosti, ktorá vám vraví, že tam vodu nenájdete?

Inteligencia, ktorá vám naznačuje, že ste išli za niečím, čo tam, v prvom rade, nikdy nebolo. Iba ste si mysleli, že to tam je. Voda, ktorá neexistuje, vám nedokáže uhasiť smäd.

Ako syndróm vyhorenia „vyliečiť“?

Verím, že po prečítaní predchádzajúcich riadkov aspoň trošku tušíte, že nie je čo liečiť. Vyliečiť sa dá len choroba. Syndróm vyhorenia však nie je chorobou. Práve naopak.

Pocit vyhorenia je pomocník. Je to prejav našej vrodenej múdrosti. Poukazuje na to, že sme doteraz žili v omyle. V neporozumení toho, že žiadna udalosť, osoba alebo predmet nám nemôžu priniesť trvalú úľavu, pokoj a naplnenie, ktoré hľadáme.

Čo teda s tým?

Najväčšiu a skutočne jedinú hodnotu má uvedomenie, že fľašu s vodou si celý čas nosíte so sebou. A navyše je to bezodná fľaša. Bez ohľadu na to, koľko vody vypijete, vždy bola, je a bude plná.

Inými slovami, potrebujeme si uvedomiť, že pokoj, ktorý hľadáme, je celý čas s nami. Pokoj a naplnenie nie sú niečím, čo si musíme zaslúžiť. Je to niečo, čo máme celý čas k dispozícii, akurát to nevidíme, lebo si to stále niečím podmieňujeme.

Nemusíte byť smädní

Vládne všeobecné presvedčenie, že musíme byť nespokojní, inak by sme boli pasívni. Pasivita je však prejavom depresie, nie pokoja a naplnenia.

Keď objavíme, že pokoj je celý čas našou súčasťou, nezmení sa nevyhnutne to, čo robíme. Zmení sa spôsob, akým to robíme.

Odrazu už nevykonávame aktivitu pre to, aby sme uhasili smäd po uznaní. Nerobíme ju pre to, aby sme pocítili úľavu.

Stále môžeme mať cieľ, ale nič od neho neočakávame. Udáva nám smer, no vieme, že tam nenájdeme vodu. A ani ju nepotrebujeme, lebo viem, že ju máme celý čas so sebou.

V našom konaní nastáva skutočná ľahkosť, pretože od aktivity nič nevyžadujeme. Robíme ju preto, že chceme.

Zapálili sme iskru, ktorá nevyhorí.

Pokoj a naplnenie ako východzí stav?

Hneď v prvom článku som vyslovil tvrdenie, že pokoj a naplnenie (niekto používa slová ako spokojnosť, šťastie - sú to rôzne slová pre ten istý pocit) nie sú výsledkom snahy. Viem, že to môže vyvolávať rázny nesúhlas. A je to pochopiteľné. Väčšina z nás bola vychovávaná v presvedčení, že všetko si musíme zaslúžiť. Že sa nemôžeme mať dobre len tak, keď pre to nič neurobíme.

Ak sa aj v tebe spustila vlna odporu, môžeš ju nateraz odložiť. Neskôr sa k nej môžeš vrátiť. Ale teraz sa poďme pozrieť, či by moje tvrdenie mohlo byť pravdivé.

Keby bola pravda, že pokoj a naplnenie sú naším východzím stavom, prečo to nevidíme? Prezradím, že primárnu úlohu v tom hrá naše premýšľanie. A práve na to si teraz posvietime. Čakajú ťa dve epizódy podcastu, kde sa na to pozrieme podrobnejšie.

Pripomínam, že je rozdiel medzi informáciou a transformáciou. Preto si dovoľ spomaliť a naplno vnímať, čo je povedané.

Pasca

Pri myslení ešte zostaneme, pretože ako si si už pravdepodobne všimol, má veľkú silu ovplyvniť náš ľudský prežitok. A je dobre si to všimnúť, pretože inak sa chytíme do pasce, ktorú si vlastným myslením nevedome vytvoríme. Presne to sa stalo aj mne. Viac o tom rozprávam vo videu. Keď si ho pozrieš, polož si tieto otázky: Pristupujem k niektorej oblasti môjho života s presvedčením, že existuje správny postup na to, ako v nej byť úspešný/produktívny/prínosný? Snažím sa robiť veci správne, podľa toho ako by som mal, a to ako to naozaj chcem nepočúvam?

Predstava úspechu

Keďže si sa rozhodol/rozhodla pre tento štartovací balíček, je veľmi pravdepodobné, že niekde na začiatku tvojej cesty bola predstava úspechu. Predstava toho, že keď sa ti ho podarí dosiahnuť, príde s tým pokoj a naplnenie. Ale nestalo sa tak.

V úryvku z knihy s tebou budem zdieľať kapitolu, v ktorej píšem o tom, prečo tomu tak je. A uvidíš, že pavučina myslenia hrá hlavnú rolu aj v tomto prípade.

Úryvok z knihy

Celú verziu knihy nájdeš na tomto odkaze.

Zakúpiť knihu

Iskru a plnosť života nájdeš pod povrchom svojho myslenia

Ako som hovoril vo videu, z myslenia si môžeme utkať pavučinu, do ktorej sa potom sami chytíme. Pavučinu predstáv o tom, aký by mal náš život byť a aký nie je. Ale aj pavučina predstáv o tom, aký by sme mali byť my a akí nie sme. Až sa nám môže zdať, že so životom alebo s nami je niečo v neporiadku.

V nasledujúcom videu, ktoré je vystrihnuté z videokurzu Sám sebou, poukazujem na to, že keď túto pavučinu dáme bokom, dokážeme rozpoznať, že všetko je v poriadku. V tomto rozpoznaní leží aj iskra, ktorú hľadáš.

Spomaľ a dovoľ si vnímať....

Celý kurz nájdeš na tomto odkaze.

Zakúpiť kurz

Zmena priorít

Vráťme sa ešte k videu, kde som rozprával o pavučine myslenia. Keď dáme bokom to, čo by sme mali robiť, dokážeme rozpoznať, čo by sme CHCELI robiť. Niekedy to má za následok, že síce robíme stále to isté, ale s ľahkosťou. Inokedy sa môže stať, že nám niektoré veci prestanú dávať zmysel. Stratia svoju dôležitosť. A nám sa tak otvorí možnosť robiť niečo, čo skutočne chceme. O tom bude ďalšie video.

Aby dávalo zmysel, poviem ti metaforu. Predstav si, že máš nádobu a musíš do nej vložiť veľké kamene, menšie kamene a piesok. Veľké kamene sú tie najdôležitejšie veci. Menšie kamene sú menej dôležité úlohy a piesok sú veci, ktoré za dôležité nepovyžuješ. Ak najprv vložíš veľké kamene, potom menšie a až potom piesok, všetko sa zmestí. Ale ak začneš so sypkým pieskom, nezmestia sa už veľké a menšie kamene. Táto metafora nám pripomína, že by sme mali začať s najdôležitejšími vecami v živote a potom sa venovať menším záležitostiam.

Faktom je, že to tak aj vždy robíme. Ale to, čo je pre nás dôležité (veľké kamene), sa mení.

Biznis laboratórium

Viac informácií

Nie strach, ale láska

Všetko, čo tu zdieľam, otvára možnosť, ktorú si už možno pocítil a možno ju ešte nevidíš. Dovolím si tvrdiť, že všetko predtým bola len príprava na to, aby bolo pre teba ľahšie pochopiť môj hlavný odkaz.

Tým odkazom je možnosť žiť a tvoriť veci z úplne iného "miesta" v nás. Z miesta, ktoré nie je obmedzené a nikdy nezhasína. Pri takejto tvorbe sa stiera rozdiel medzi pokojom a akciou, pretože obidve tieto veci sú pritomné v jednom čase. Pohodlne sa usaď a vypočuj si nasledujúcu epizódu podcastu.

Zapáľ iskru